Pripravuje RNDr. Oľga Heleninová
Čo je typické pre júnové počasie
Mesiac jún je v meteorológii považovaný za prvý letný mesiac, hoci astronomické leto sa začne až 21.júna.Zároveň je tento mesiac z troch letných mesiacov (jún, júl, august) najoblačnejší a najchladnejší. Začiatkom júna totiž atmosférická cirkulácia nadobudne tzv. zonálny, alebo západný charakter, pri ktorom prúdenie z Atlantického oceánu prináša do strednej Európy vlhký vzduch. A práve v ňom sa tvorí oblačnosť a je viac zrážok. Studený vzduch k nám preniká nad prehriatu pevninu v niekoľkých za sebou nasledujúcich vlnách. Medzi jednotlivými vlnami sú prestávky so slnečným počasím, ktoré poľnohospodári využívali najmä na kosenie sena. Medardovské dažde dostávajú prívlastok svätojánske, svätovítske, alebo v júli prokopské, magdalénske...“Medardova kvapka“ je z meteorologického hľadiska singularita, ktorá sa prejavuje najmä výrazným ochladením. Ak sa ochladí v období medzi 12. až 20. júnom, hovoríme , že nastalo tzv. „Ovčie chladno“. Pri tomto ochladení najviac trpeli čerstvo ostrihané ovce, ktoré mnohokrát aj uhynuli.
Pranostiky...
K tomuto mesiacu sa viaže viacero ľudových pranostík :
· „Daždivý jún celé leto pokazí.“
· „Na sv. Norberta zima ide do čerta.“
· „Netreba v júni o dážď prosiť, príde, až začneme kosiť.“
Jednou z najznámejších ľudových pranostík je pranostika „Medardova kvapka – štyridsať dní kvapká“. Medardovské pranostiky sú veľmi staré a objavujú sa už v 16. storočí, ale ako nerýmované. Uvedená rýmovaná je doložená dokumentmi až zo 60-tych rokov 19. st. Spomínaných 40 dní je myslených symbolicky, ako napríklad v Biblii. Ani najstaršie meteorologické merania od r. 1775 nepotvrdili také dlhé obdobie dažďov. Menej známa je sedliacka pranostika:
· „Keď na Medarda prší, zrno sa zle suší.“
Aj hubári sa na Medarda tešia zo sucha, pretože sa vraví:
· „Keď na Medarda prší, nebudú toho roku huby rásť.“
Poľnohospodári sa v daždivom počasí obávali o budúcu úrodu, čo sa zachovalo v ľudovej pranostike:
· „Keď zaslzí Medard, zaplače aj jačmeň.“
· „Iba jasný Medard dokáže utíšiť roľníkov plač.“
Významným termínom z hľadiska dávnych obyčají a pranostík je obdobie okolo Jána, teda 24. júna. Už naši predkovia si všimli a do pranostík zakotvili, že noci okolo Jána sú najkratšie v roku:
· „Na svätého Jána nebýva noc žiadna.“
· „Do Jána sa deň dĺži, po Jánovi kráti.“
· „Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu je koniec.“
V období okolo letného slnovratu pozorujeme najvyššiu intenzitu slnečného žiarenia a zároveň aj najdlhšie dni. Na Slovensku svieti v tomto období slnko okolo 16 hodín. V júni je najdlhšie trvanie priameho slnečného žiarenia len počas bezoblačných dní.
V čase letného slnovratu, s ktorým súvisí veľa svätojánskych zvykov, je dodnes populárna obyčaj pálenia jánskych ohňov. Tie sa robili za sucha a ich cieľom bolo privolať dážď. Privolávanie dažďa v období letného slnovratu patrí k najstarším obradným zložkám. Ľudia tiež verili, že búrky a prietrž mračien ovládal černokňažník, ktorý rozkazoval búrkam, blesku a ohňu. Živil sa mliekom od čiernej kravy a vajíčkami od čiernej sliepky. S tým súvisela aj povera, že oheň, ktorý spôsobil blesk, možno uhasiť mliekom od čiernej kravy...Tiež sa zachoval zvyk zapichovať zelené konáriky do rolí, aby búrka a ľadovec nezničili úrodu. Medzi ďalšie svätojánske zvyky patril aj zber rastlín. Ľudia verili, že práve okolo Jána majú vraj najviac uzdravovacích síl. Tajomná moc sa pripisovala svätojánskym nociam, v ktorých sa hľadali poklady. Stačilo nájsť iba kvitnúce papradie o polnoci z 23. na 24. júna. Tam, kde kvitlo bol zakopaný poklad. Kto mal kvet papradia, ten vedel o všetkých pokladoch ukrytých pod zemou. Zakopané poklady označovali aj belasé plamienky, ktoré o polnoci nad nimi horia. Aj keď jánske ohne mali privolať dážď, nebol vítaný, pretože podľa pranostík mal trvať veľa dní a to by ohrozilo úrodu, spôsobilo červivosť ovocia, orechov, maku...
· „Ak prší na Jána, malo by ešte za štyri nasledujúce dni pršať.“
· „Ak dážď na Jána Krstiteľa padá, málo má orechov pole a záhrada.“
To, že po letnom slnovrate sa naša životodarná hviezda Slnko opäť začína od nás vzďaľovať a mieri k zime, hoci leto uteká k horúčavám, vedeli aj naši predkovia. Preto nám zanechali jednu z najkrajších júnových pranostík:
· „Na svätého Jána, otvára sa k letu brána.“
Z histórie...
...8.6.1636 sa zachoval zápis z Trnavy:“ aj dnes oznamovali procesiu za dážď, lebo už 6 týždňov vôbec nepršalo, v dôsledku čoho vyschli studne a potoky a z vyprahnutej zeme zreteľne vidieť hrozbu neúrody...
...11.6.1574 sa okolo polnoci prehnala cez severnú Moravu silná búrka, pri ktorej padali krúpy veľkosti slepačieho vajca. Boli hranaté, ostré a uprostred deravé...
...23.6.1642 v okolí Spišského Podhradia tiež padal veľký a hrubý ľadovec, ktorý mal veľkosť slepačieho vajca, dokonca až päste. Na niektorých miestach ostal ležať ľad až do druhého dňa...
...30.6.1579 sa v Levoči hneď po odbití polnočnej hodiny strhla taká víchrica a mohutné krupobitie, že pri ňom veľkosť ľadových krúp presahovala rozmery slepačieho vajca...
Viete, že ...
...10.6.1901 sa narodil český astronóm a meteorológ Antonín Bečvář. Po ukončení štúdia začal pracovať ako klimatológ v Štátnych kúpeľoch na Štrbskom plese. Založil astronomické a meteorologické observatórium na Skalnatom plese, kde bol do roku 1950 aj jeho prvým riaditeľom. Vynikol ako astronóm, keďže v noci robil rôzne pozorovania oblohy a hviezd. Objavil dve nové kométy a meteorický roj Ursidy. Publikoval mnohé práce z meteorológie a vydal Atlas horských mrakov /1953/,ktorý sa používa dodnes. Na jeho počesť pomenovala Medzinárodná astronomická únia jeden kráter na Mesiaci a jednu malú planétku č.4567 jeho menom. V meteorológii sa stal priekopníkom čs. fotografie. Fotografoval nielen oblaky, ale aj krásne tatranské končiare.
...22.6.1940 zomrel nemecký meteorológ a klimatológ Vladimír Koppen. Je to autor klasifikácie podnebia, ktorá sa používa dodnes. Prvýkrát ju publikoval v r.1884.Okrem toho je spoluzakladateľom a priekopníkom aerológie. Jeho zásluhou sa aerológia pripojila ako platná zložka k synoptickej meteorológii.
...26.6.1824 sa narodil lord Kelvin, vlastným menom William Thomson. Zaoberal sa najmä termodynamikou, sformuloval druhú termodynamickú vetu, ktorá sa využíva v meteorológii. Nazvané a označené sú po ňom stupne termodynamickej teploty Medzinárodnej sústavy jednotiek „ K „-kelvin.
Pripravila RNDr. Oľga Heleninová